István Ferenczy
(1792 - 1856)

     Narodil sa v Rimavskej Sobote 24. februára 1792. Jeho rodný dom stál na Malej stráni mesta, ktorú pri modernizácii zbúrali.

     Jeho otec chcel, aby sa stal zámočníkom. Študoval v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Vyštudoval minciarstvo a rytinu. Všetky svoje voľné chvíle využil na výrobu prsteňov a pečatidiel. Jedného dňa sa rozlúčil s rodičmi cieľom spoznať rodnú zem. Cestou navštívil Budín, Viedeň a napokon sa dostal do Itálie, kde na viacerých miestach študoval sochárstvo a aby potom doma mohol zakladať základy maďarského sochárstva. Mal rád básne a latinskú literatúru. Vo Viedni študoval na Akadémii Svätej Anny, v Budíne získal ocenenie za jeden jeho reliéf. V Ríme pracoval pod vedeným svetoznámeho Canova a Thorvaldsena. Ako chudobný a nemocný človek sa vrátil do rodného mesta, do Rimavskej Soboty - zomrieť. V rimavskosobotských rokoch objavil a učil Miklósa Izsóa, ktorý bol pomocníkom kamenára v mestskej časti mesta Tomašovej. Zomrel v roku 1856, pochovali ho do neoznačeného hrobu počas búrlivého počasia.

     V roku 1902 János Fábry vyhľadal Ferenczyho hrob a pozostatky slávneho sochára umiestnili v krypte reformovaného kostola spolu so sochou Eurydike. Sarkofág a sochu je možné ohliadnuť v spodnej časti kostola.

     Na vonkajšej stene kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909, korešpondenciu vydávali neskôr.

Ferenczyho baranica a zamatový oblek sú umiestnené v Gemerskom múzeu. Takisto sa tu nachádza  nedokončený portrét kráľa Karola Róberta z mramoru a busta, ktorá zobrazuje smútiacu dievku, taktiež početné množstvo kópií bustiek.

     Najväčší význam Ferenczyho je, že založil maďarské sochárstvo,  objavil talentov, ako napr. Miklósa Izsóa, ktorého považujú za najväčšieho sochára v Strednej Európe v 19. storočí.       Našiel vhodný mramor na výrobu sôch na našom území.

     Jeho dielňa stál na rohu Daxnerovej ulici, ktorá vedie k gymnáziu, v tzv. záhrade Ferenczyho. Po návrate domov v tejto dielni stvoril a učil sochárstvo. Dnes tam stojí poschodový dom na prízemí s obchodom.

     Počas pobytu v Itálii vytvoril jedinečnú zbierku sôch z bronzu. Po návrate domov túto zbierku ponúkal štátu, ktorú štát neprijal. Dedičia zbierku skladovali najprv v Rimavskej Sobote a potom v Budapešti. Keď urobili inventúru spočítali celkom 80 kusov jazdeckých sôch. Medzi sochami bola aj socha Leonarda da Vinciho, ale bez jazdca. Chýbajúci kus našli zamurovaný v stene Ferenczyho dielne. Zbierku dedičia predali štátu a teraz je vystavená v Szépművészeti Múzeum v Budapešti.